Územie severného Šariša od 11. storočia patrilo do Jágerského biskupstva a v jeho rámci do Novohradského archidiakonátu, od 13. storočia do šarišského vicearchidiakonátu so sídlom vo Veľkom Šariši.
Z iniciatívy uhorských kráľov aj tu postupne vznikali farské kostoly, spoločné pre viacero dedín. V druhej polovici 13. storočia kostoly na okolí Hertníka boli v Raslaviciach, v Tročanoch a v Janovciach.
Začiatkom druhej polovice 16. storočia sa pánom Hertníka stál Šimon Forgáč, ktorý bol horlivým stúpencom protestantizmu. Podľa vtedajšej zásady poddaní museli prijať náboženské vyznanie svojich zemepánov. Na rozhraní 16. a 17. storočia v Osikove, ktorého filiálkou bol Hertník, sídlil evanjelický farár. V tom čase celé okolie bolo protestantské.
Synovia Šimona Forgáča boli horlivými vodcami katolíckej obnovy. Syn František sa dokonca stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom. Syn Žigmund sa roku 1614 stal palatínom a jeho žena Katarína, rodená Pálfiová, vrátila hertnícky kostol katolíkom.
Začiatkom 17. storočia Hertník patril do osikovskej farnosti. Roku 1792 v Hertníku jagerský biskup Karol Esterházi zriadil miestnu kaplánku. Ako filiálku pričlenili k hertníckej kaplánke Šibu, ktorá dovtedy patrila do richvaldskej farnosti. Roku 1798 Šibu opäť pripojili k Richvaldu a miesto nej ako filiálku pripojili k Hertníku Bartošovce, ktoré dovtedy patrili k Osikovu. 9. marca 1804 bola miestna kaplánka v Hertníku povýšená na faru. V tom istom roku Hertník po rozdelení Jágerského biskupstva prešiel do novozriadenej Košickej diecézy. Dekrét Košického biskupstva z 2. decembra 1818 vyhlásil Hertník za úplne nezávislý od osikovskej fary. Bartošovce s kostolom Narodenia Panny Márie sú dnes jedinou filiálkou hertníckej farnosti.
