400. výročie posviacky kostola

 Pozor, otvorené v novom okne.  Email

Dňa 29. 01. 2012  o 10:30 hod. sa svätou omšou začali oslavy 400. výročia posviacky miestneho kostola, ktorý je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej. Svätú omšu celebroval Msgr. Alojz Tkáč, emeritný arcibiskup, ktorý v homílií svätej omše poukázal na dôležitosť kostola v živote človeka.

 

Na záver omše starosta obce poďakoval emeritnému arcibiskupovi  za jeho poučné a povzbudivé slova a poprial mu do ďalšieho života veľa zdravia, hojnosť Božích darov a milosti. Po svätej omši nasledovalo posedenie pozvaných hostí v miestnej reštaurácií, ktoré spríjemnilo vystúpenie mužskej a ženskej speváckej skupiny z Hertníka.

 

 

Z histórie kostola


Kostol v Hertníku postavili pravdepodobne už v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná správa o kostole v obci je v listine z roku 1355. Kostol bol drevený.

 

V tesnej blízkosti starého rozpadávajúceho sa dreveného kostola roku 1607 dal stavať murovaný kostol gróf Žigmund Forgáč. Po ukončení stavby a zariadení kostola ho slávnostne posvätil ostrihomský arcibiskup a kardinál František Forgáč, brat miestneho zemepána, v nedeľu 29. januára 1612. Pripomína to 11 krížov – znakov konsekrácie kostola, ako aj pamätná tabuľa z červeného mramoru z roku 1612 na pravej strane chrámovej predsiene.

 

Kostol je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici, ktorá bola pravdepodobne osobnou patrónkou Kataríny Forgáčovej, rodenej Pálfiovej, manželky zakladateľa kostola Žigmunda Forgáča. Kostol stojí na vyvýšenom mieste v blízkosti kaštieľa.

 

Terajší hertnícky kostol z rokov 1607 - 1612  bol pôvodne stavaný v neskorogotickom štýle a počas stáročí svojej existencie prešiel viacerými úpravami.  Dvojstupňové oporné piliere k západnej a južnej strane pristavali koncom 60. rokov 19. storočia. Štvorhranná ihlancovitá veža, predstavaná na západnej strane, ako aj strecha kostola, sú pokryté plechom. Vchod do kostola je pod vežou. Kedysi viedol do kostola aj bočný vchod z pravej strany. Tento vchod bol pôvodne zamurovaný renesančným portálom. Dnes slúži ako vchod do novovybudovanej sakristie.  Vnútrajšok kostola tvorí svätyňa, loď, chór, sakristia a predsieň. Svätyňa má viacuhlový uzáver a lomené gotizujúce okná. Zaklenutá je renesančnou sieťovou klenbou s profilovanými hrebienkami. Klenba dosadá na hlavice viacuhlových prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených maskou alebo  mušľou. Pod svätyňou sa nachádza krypta, vchod do nej však nie je známy. Loď je krytá valenou klenbou s lunetami. Od svätyne ju delí víťazný oblúk, na južnej strane ktorého je malý terč s kamenárskym znakom. Na pravej strane lode jebusta vmurovaná do steny renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfnou polopostavou rytiera v životnej veľkosti a v brnení. Zobrazuje Šimona Forgáča, ktorý zomrel v Hertníku 24. septembra 1598. Náhrobok má rozmery 135 cm x 90 cm. Je vytesaný z toho istého červeného mramoru ako pamätná tabuľa v predsieni, dvojité tabule erbu nad dverami sakristie  ako bola kedysi nádoba na krstiteľnici. Pochádza z prvej tretiny 17. storočia. Pôvodne ležal na zemi pred bočným oltárom na ľavej strane. Na začiatku lode vpravo vedie po schodoch vchod na chór. Chór spočíva na štyroch kamenných stĺpoch. V čase mimo bohoslužieb loď uzatvára železné zábradlie. Sakristia je na ľavej strane svätyne. Má vchod aj zvonku. Posledná generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1975. Maľba interiéru kostola bola následne obnovená v roku 2002. V roku 2003 sa uskutočnila  oprava oltára a v roku 2004 oprava orgánu. V roku 2007 bola z južnej strany ku kostolu pribudovaná nová sakristia. Je osemuholníkového tvaru a ku kostolu je pripojená krátkou chodbičkou v mieste bývalého bočného vchodu. Dňa 18.11.2007 túto sakristiu posvätil košický arcibiskup Mons. Bernard Bober. V roku 2010 sa uskutočnila oprava fasády kostola.

 

Svätí košickí mučeníci

 

Kostol sv. Kataríny v Hertníku sa však do cirkevných dejín Slovenska nezapísal primárne svojou výzdobou, ale predovšetkým tým, že v rokoch 1620 – 1635 boli

interier_kostola

v jeho krypte uložené pozostatky svätých Troch košických mučeníkov. Marek Križin, Štefan Pongrác a Melichar Grodecký boli katolícki kňazi, ktorí v septembri 1619 podstúpili v Košiciach mučenícku smrť za svoju vieru. Ich zohavené a zmučené telá hodili protestantskí hajdúsi najprv do kloaky a neskôr narýchlo pochovali na neznámom mieste. Mnohí katolícki magnáti sa dlho neúspešne pokúšali získať pozostatky týchto mučeníkov, aby ich mohli dôstojne a s pietou pochovať. Podarilo sa to až po polroku Kataríne Pálfiovej, tretej manželke Žigmunda Forgáča, a to údajne za jeden tanec s Gabrielom Bethlenom na slávnosti v Košiciach. Telá mučeníkov vykopané z tajného hrobu, ktorý prezradil mestský kat, Katarína najskôr odviezla na svoj statok v Nižnej Šebastovej, no kvôli väčšej bezpečnosti ich v lete roku 1620 dopravila do Hertníka a uložila do krypty kostola. Po pätnástich rokoch nechala vtedy už vdova po palatínovi Žigmundovi zozbierať kosti mučeníkov a v umelecky zhotovenej cínovej rakve ich previezla do Trnavy, vtedajšieho centra uhorského katolicizmu. Keďže novopostavený univerzitný Kostol sv. Jána Krstiteľa ešte nebol dokončený, grófka uložila ostatky v kláštore klarisiek, kde bola v tom čase predstavenou jej dcéra Mária. Časť relikvií sa neskôr dostala do uršulínskeho a časť do jezuitského kostola.

 

Grófka Katarína Forgáčová sa aktívne podieľala i na procese úradného skúmania prípadu košických mučeníkov, otvoreného ostrihomským arcibiskupom Petrom Pázmaňom už v roku 1628. Vo svojej svedeckej výpovedi dokonca prísažne potvrdila aj niekoľko zázrakov, dejiskom ktorých bol Hertník a jeho kostol.   Proces beatifikácie košických mučeníkov však z rôznych dôvodov postupoval veľmi pomaly. Za blahoslavených boli vyhlásení až pápežom sv. Piom X. dňa 15. januára 1905. Výročný deň ich smrti – 7. september – sa stal sviatkom Košickej diecézy.

 

V Hertníckom kostole sa od roku 1907 nachádzajú relikvie spomínaných mučeníkov. Sú to tri malé čiastočky kostí, ktoré sú uložené v relikviári z pozláteného striebra v tvare monštrancie. Táto rokoková práca z druhej polovice 18. storočia je darom biskupskej kancelárie z Košíc.mucenici

 

Relikvie sa od spomínaného roku 1907 uchovávali na ľavej strane lode kostola na malom oltári, ktorý vyhotovil bardejovský rezbár Pavol Grešák. Súčasťou tohto oltára, zrušeného v roku 1975 v rámci liturgických úprav, bol aj obraz košických mučeníkov s krajinkou v spodnej časti, ktorá znázorňovala hertnícky kostol a časť okolia. Originál obrazu sa síce nezachoval, ale od roku 1957 sa v kostole nachádza jeho kópia, zhotovená Mikulášom Bohunickým z Bardejova.

 

Náboženská hodnota hertníckych relikvií sa ešte zvýšila v roku 1995, kedy sa uskutočnilo svätorečenie Troch košických mučeníkov. Rozhodnutím pápeža Jána Pavla II., ktoré vyhlásil pri svojej návšteve v Košiciach, sa ich uctievanie rozšírilo na celú Cirkev. Žiara oslávenia týchto mučeníkov tak obrazne zasiahla aj hertnícky kostol.

 

Návšteva hertníckeho kostola svätej Kataríny Alexandrijskej môže tak byť prosbou o zachovanie viery, čistoty a vytrvalosti v životných skúškach.

 

Fotogaléria 400. výročie posviacky kostola