Cirkevné dejiny

 Pozor, otvorené v novom okne.  Email

 

Územie severného Šariša od 11. storočia patrilo do Jágerského biskupstva a v jeho rámci do Novohradského archidiakonátu, od 13. storočia do šarišského vicearchidiakonátu so sídlom vo Veľkom Šariši.

 

Z iniciatívy uhorských kráľov aj tu postupne vznikali farské kostoly, spoločné pre viacero dedín. V druhej polovici 13. storočia kostoly na okolí Hertníka boli v Raslaviciach, v Tročanoch a v Janovciach.

 

Začiatkom druhej polovice 16. storočia sa pánom Hertníka stál Šimon Forgáč, ktorý bol horlivým stúpencom protestantizmu. Podľa vtedajšej zásady poddaní museli prijať náboženské vyznanie svojich zemepánov. Na rozhraní 16. a 17. storočia v Osikove, ktorého filiálkou bol Hertník, sídlil evanjelický farár. V tom čase celé okolie bolo protestantské.

 

Synovia Šimona Forgáča boli horlivými vodcami katolíckej obnovy. Syn František sa dokonca stal ostrihomským arcibiskupom a kardinálom. Syn Žigmund sa roku 1614 stal palatínom a jeho žena Katarína, rodená Pálfiová, vrátila hertnícky kostol katolíkom.

Začiatkom 17. storočia Hertník patril do osikovskej farnosti. Roku 1792 v Hertníku jagerský biskup Karol Esterházi zriadil miestnu kaplánku. Ako filiálku pričlenili k hertníckej kaplánke Šibu, ktorá dovtedy patrila do richvaldskej farnosti. Roku 1798 Šibu opäť pripojili k Richvaldu a miesto nej ako filiálku pripojili k Hertníku Bartošovce, ktoré dovtedy patrili k Osikovu. 9. marca 1804 bola miestna kaplánka v Hertníku povýšená na faru. V tom istom roku Hertník po rozdelení Jágerského biskupstva prešiel do novozriadenej Košickej diecézy. Dekrét Košického biskupstva z 2. decembra 1818 vyhlásil Hertník za úplne nezávislý od osikovskej fary. Bartošovce s kostolom Narodenia Panny Márie sú dnes jedinou filiálkou hertníckej farnosti.

 

 

K O S T O L 

 

Click image to open!
Click image to open!
 

 

Kostol v Hertníku postavili pravdepodobne už v prvej polovici 14. storočia. Prvá písomná správa o kostole v obci je v listine z roku 1355. Kostol bol drevený.

V tesnej blízkosti starého rozpadávajúceho sa dreveného kostola roku 1607 dal stavať murovaný kostol gróf Žigmund Forgáč. Po ukončení stavby a zariadení kostola ho slávnostne posvätil ostrihomský arcibiskup a kardinál František Forgáč, brat miestneho zemepána, v nedeľu 29. januára 1612. Pripomína to 11 krížov – znakov konsekrácie kostola, ako aj pamätná tabuľa z červeného mramoru z roku 1612 na pravej strane chrámovej predsiene.

Kostol je zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, panne a mučenici, ktorá bola pravdepodobne osobnou patrónkou Kataríny Forgáčovej, rodenej Pálfiovej, manželky zakladateľa kostola Žigmunda Forgáča.

 

 

Opis kostola 

 

Kostol stojí na vyvýšenom mieste v blízkosti kaštieľa.

 

Terajší hertnícky kostol z rokov 1607 - 1612  bol pôvodne stavaný v neskorogotickom štýle a počas stáročí svojej existencie prešiel viacerými úpravami.  Dvojstupňové oporné piliere k západnej a južnej strane pristavali koncom 60. rokov 19. storočia. Štvorhranná ihlancovitá veža, predstavaná na západnej strane, ako aj strecha kostola, sú pokryté plechom. Vchod do kostola je pod vežou. Kedysi viedol do kostola aj bočný vchod z pravej strany. Tento vchod bol pôvodne zamurovaný renesančným portálom. Dnes slúži ako vchod do novovybudovanej sakristie.  Vnútrajšok kostola tvorí svätyňa, loď, chór, sakristia a predsieň.

 

Svätyňa má viacuhlový uzáver a lomené gotizujúce okná. Zaklenutá je renesančnou sieťovou klenbou s profilovanými hrebienkami. Klenba dosadá na hlavice viacuhlových prípor, spočívajúcich na oblých konzolách, zdobených maskou alebo  mušľou. Pod svätyňou sa nachádza krypta, vchod do nej však nie je známy.

 

Loď je krytá valenou klenbou s lunetami. Od svätyne ju delí víťazný oblúk, na južnej strane ktorého je malý terč s kamenárskym znakom.

Na pravej strane lode je vmurovaná do steny renesančná náhrobná doska z červeného mramoru s reliéfnou polopostavou rytiera v životnej veľkosti a v brnení. Zobrazuje Šimona Forgáča, ktorý zomrel v Hertníku 24. septembra 1598. Náhrobok má rozmery 135 cm x 90 cm. Je vytesaný z toho istého červeného mramoru ako pamätná tabuľa v predsieni, dvojité tabule erbu nad dverami sakristie  ako bola kedysi nádoba na krstiteľnici. Pochádza z prvej tretiny 17. storočia. Pôvodne ležal na zemi pred bočným oltárom na ľavej strane.

 

Na začiatku lode vpravo vedie po schodoch vchod na chór. Chór spočíva na štyroch kamenných stĺpoch.

V čase mimo bohoslužieb loď uzatvára železné zábradlie. Sakristia je na ľavej strane svätyne. Má vchod aj zvonku.

Posledná generálna oprava kostola sa uskutočnila v roku 1975.

Maľba interiéru kostola bola následne obnovená v roku 2002.

 

V roku 2007 bola z južnej strany ku kostolu pribudovaná nová sakristia. Je osemuholníkového tvaru a ku kostolu je pripojená krátkou chodbičkou v mieste bývalého bočného vchodu.  18.11.2007 túto sakristiu posvätil košický arcibiskup Mons. Bernard Bober.

 

V roku 2003 – oprava oltára

V roku 2004 – oprava orgánu.

V roku 2010 – oprava fasády kostola.

 

 

Vnútorné zariadenie kostola

 

 

Kostol mal kedysi tri oltáre. Hlavný oltár bol zasvätený svätej Kataríne Alexandrijskej, bočný oltár na ľavej strane svätému Jánovi Nepomuckému a bočný oltár na pravej strane svätému Jánovi Krstiteľovi. Z niekdajšieho zariadenia kostola štyri rokokové sochy od Františka Freega vytvorené po roku 1764 sa nachádzajú v zbierkach Slovenského národného múzea v Martine.

Vľavo vpredu v minulosti stála klasicistická kazateľnica s rokokovými detailmi a s reliéfom Pána Ježiša so Samariánkou pri studni z druhej polovice 18. storočia.

Renesančná kamenná krstiteľnica vpravo pochádzala z čias stavby kostola /okolo roku 1612/. Dnes je v cintorínskej kaplnke.

V čase liturgických úprav kostola roku 1975 zjednodušilo sa jeho vnútorné zariadenie, odstránili sa bočné oltáre.

Terajší neobarokový hlavný oltár z konca 19. storočia je dielom bardejovského rezbára a sochára Pavla Grešáka. uprostred je socha svätej Kataríny Alexandrijskej, patrónky kostola, po stranách sú sochy apoštolov Petra a Pavla. Sú to práce sochára Břetislava Kafku z Červeného Kostelca. Oltár vymaľoval maliar Mikuláš Jordán z Prešova.

Po stranách lode kostola vpredu na podstavoch sú dve sochy /drevorezby/ novšieho dáta: vľavo Božské Srdce, vpravo Ružencová Panna Mária /dovezená roku 1904 z Tirolska/.

V zadnej časti lode vľavo pod chórom sa nachádza Lurdská jaskyňa. Vedľa nej je zavesený obraz svätých košických mučeníkov.

Orgán je v pozlátenej šedej skrini renesančného štýlu. Bol zakúpený roku 1905 od firmy bratov Riegerovcov. Roku 1916 štát vzal cínové píšťaly z organu na vojnové účely, roku 1925 sa zakúpili nové píšťaly.

Kostol mal tri zvony. Dva o váhe asi 3 q boli vo veži a jeden o váhe ai 50 kg bol vo vežičke nad svätyňou. Malý zvon Katarínka roku 1883 znovu preliali, lebo  pukol. Počas prvej svetovej vojny roku 1916 štát skonfiškoval na liatie kanónov veľký i malý zvon. V hertníckom kostole ostal iba jeden zvon. Je to renesančný zvon z roku 1617 od Juraja Wierda s venovacím nápisom a s ozdobou v tvare palmového listu.

Roku 1924 zakúpili nové zvony o váhe 476 kg a 136 kg a zasvätili ich slovanským apoštolom sv. Cyrilovi a Metodovi.

Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!
Click image to open!

 

 

Svätá Katarína Alexandrijská - patrónka kostola

 

Pochádzala z kráľovského rodu a žila v egyptskej Alexandrii na rozhraní 3. a 4. storočia. Bola neobyčajne krásna a vynikala učenosťou. Odmietala každého nápadníka s poznámkou, že svoju ruku dá len tomu, ktorý bude od nej vznešenejší, bohatší a múdrejší. Raz sa na púšti stretla s kresťanským pustovníkom, ktorý jej povedal, že nájde primeraného ženícha len vtedy, keď uverí v Ježiša Krista. Daroval jej obrázok Panny Márie s Ježiškom na rukách a dodal, že toho ženícha dostane len za pomoci jeho Matky. Katarína čoskoro nato prijala krst a pokladala sa za Kristovu nevestu.Onedlho sa v Alexandrii konala obeta na počesť pohanských modiel. Novopokrstená kresťanka odmietla obetovať modlám a cisára Maxima /311-313/ svojou výrečnou obranou kresťanstva uviedla do rozpakov. Ten pozval päťdesiat učencov, aby vyvrátili jej vieru. Keď sa všetci pod vplyvom Kataríny stali kresťanmi, cisár ich dal upáliť na hranici v strede mesta.

Katarínu cisár vrhol do väzenia, kde bola jedenásť dní bez jedla a nápoja, podrobil ju bičovaniu, dal ju lámať na kolese, ktoré sa však rozpadlo na kúsky. Nakoniec jej dal sťať hlavu. Jej ostatky sa uchovávajú v pravoslávnom kláštore na hore Sinaj.

Tradične sa znázorňuje s mečom, palmou, knihou alebo so zlomeným kolesom. Má spomienku 25. novembra. Katarína, panna a mučenica, patrila v stredoveku po Panne Márii k najuctievanejším sväticiam. Radila sa medzi 14 pomocníkov v núdzi. Je patrónkou vzdelancov a viacerých povolaní a stavov /napríklad: dievčat, panien, manželiek, učiteľov, študentov i žiakov/.